Hrady Novohradskej stolice – Cerová vrchovina

Šomoška

  Zrúcanina hradu postaveného niekedy v II.polovici 13.st pravdepodobne Illésovskou vetvou Kacsicsovcov. Prvá písomná zmienka prichodí až pomerne neskoro v r.1323, kedy Karol Róbert daruje „castrum Somoskw“(Drieňový kameň) za verné služby v bitke pri Rozhanovciach Tomášovi Szécsénimu.

   Za panovania jeho rodu hrad prosperoval, aj keď ho tvorila pomerne jednoduchá plášťová dispozícia, kde hradobný múr s pristavaným palácom a hospodárskou stavbou uzatváral neveľké trojuholníkové nádvorie. Spoločenská prestíž Szécséniovcov však pomaly vädla až v r.1455 musel Ladislav hrad zálohovať Albertovi Losóncimu, svojmu zaťovi. O šesť rokov neskôr vymierajú Szécséniovci po meči a Šomoška sa stáva definitívne súčasťou Losonciovského panstva. Zakrátko však neďaleký hrad Salgó obsadia bratríci, čím sa zo Šomošky stáva katolícka ruka kráľa v protestantskom ohni, pretože hradná posádka čelí častým výpadom z okolitých hradov. Až po 20-tich rokoch vojsko kráľa Mateja Korvína husitov vytlačilo z oblasti. V čase nastupujúcich palných zbraní stávajú sa gotické konštrukčné princípy obrany Šomošky zastaralé a majitelia nechali zosilniť obranný plášť valcovou delovou baštou na Z, podkovovitou baštou na J a vstupnou baštou na S. Onedlho sa Osmanské vojská po dobytí strategických, južnejšie ležiacich maďarských hradov dostávajú ku Fiľakovu, ktoré padlo do ich rúk v r.1554 a zakrátko na to lsťou obsadili i neďaleký hrad Salgó. Šomoška potom po 22-rokov odolávala dobyvačným Turkom zo Šalga, naviac, posádka, ktorú tvorilo možno 50 pešiakov, 40 husárov a 10 delostrelcov, úspešne narúšala spojenie s Fiľakovským hradom. V r.1676 však fiľakovský beg Ali Šomošku dobyl. Oslobodili ju až v r.1593 dva menšie oddiely vyčlenené z vojska oslobodzujúceho Fiľakovo. Po smrti ovdovelej Anny Losonciovej hrad sa stal vlastníctvom Forgáchovcov, ktorí rozšíria obytné priestory a zdokonalia obranyschopnosť hradu stavbou kazematov a predsunutým bastiónom s polygonálnou delostreleckou plošinou. Počas 17.st. bol hrad sídlom povstalcov Štefana Bocskaya, Gabriela Bethlena i Imricha Thókolyho. Za stavovského povstania Františka II. Rákociho v roku 1703 sa posádka i s hradným pánom Šimonom Forgáchom pridala k vzbúrencom, takže po potlačení kuruckých nepokojov prišiel Forgách o majetky i Šomošku. Tá unikla demolácii iba vďaka kancelárovi Pavlovi Rádayovi, ktorý ju mal v zálohu. Posledná veža zhorela v roku 1826 po zásahu bleskom. Vtedajší majiteľ nechal zachovalé časti rozboriť, aby neslúžili za verejnú útulňu. V r.1972 bola započatá konzervácia a čiastočná rekonštrukcia zrúcanín.

  Zrúcanina s pôsobivou siluetou je prístupná asf. cestou z obce Šiatorská Bukovinka (45min) a od záchytného parkoviska náučným chodníkom so zastávkami pri čadičovom kamennom mori a kamennom vodopáde (cca45min). Ten predstavuje jedinečný príklad polygonálneho (5,6-sten) rozpadu čadičového lávového prúdu. Pohľad naň nepochybne potešil aj staviteľov hradu, pretože im poskytol vynikajúce ložisko stavebného materiálu.

Zaujímavosť: Šomoška je skutočným pohraničným hradom, maďarsko-slovenská hranica prebieha 10m pod Z baštou a upozorňuje na ňu predovšetkým zhrdzavená brána.