Hrady Novohradskej stolice – Cerová vrchovina

Fiľakovský hrad

   Zrúcanina hradu na nevysokom, no výraznom vulkanickom brale v strede mesta. Hrad bol postavený na kráľovskej pôde a prvý raz sa spomína v r.1242 ako hrad „Filek“, ktorý prežil turecký plen.

   Začas ho vlastnil rytier Hartwig (1283) neskôr Majster Egyed i Matúš Čák Trenčiansky (1311-1321). Medzi r.1348 a 1385 uvádzajú historické spisby Fiľakovo ako kráľovský hrad. V roku 1435 ho kráľ Žigmund dal do zálohy Perényovcom a o tri roky neskôr ho vlastní kráľovná Alžbeta, ktorá v novembri roku 1440 poverí Jána Jiskru z Brandýsa na vojenské zabezpečenie panstva. V roku 1483 vojská kráľa Mateja Korvína pod vedením Ondreja Lábatlana dobijú hrad od vzbúrivšieho sa Štefana Perényho. Kráľ Vladislav II. v roku 1490 poveril správou hradu budínskeho kapitána Blažeja Raškaia. Vydajom s jeho dcérou sa pánom hradu stal František Bebek, ktorý na rastúce turecké nebezpečenstvo odpovedal veľkolepou prestavbou ranogotického hradu na renesančnú pevnosť. V r.1551 modernizoval horný hrad a rozšíril ho o dolný hrad-pentagonálnu delovú vežu (dodnes sa prezýva Bebekova), priechodnú baštu, polkruhovú delovú baštu primknutú ku hornému hradu, palebné pozície pri dolnom múre, menšie kruhové bašty, prístupový koridor, vstupnú bránu a dolné nádvorie. Na citadelu hradu nadväzovali nové mestské hradby s bránami a nárožnými rondelmi. Prestavby navrhoval zrejme taliansky architekt Alessandro de Vedano. Napriek nákladným snahám Turci hrad v r.1554 dobyli a na 39 rokov tu zriadili sídlo fiľakovského sandžaku (administratívna oblasť ), vyčleneného zo Sečianskeho sandžaku, odkiaľ spravovalo značnú časť J Slovenska 10 begov – prvý v poradí Kara Hamza a posledný Jusuf Beg. Z tadeto podnikali Turci ničivé výpady až po Zvolen. Pred samotným drancovaním motivovali obyvateľstvo k plateniu daní výhražnými listami ako napr. Mahmud beg "...ak máte radi svoje hlavy daň ihneď prineste!".  Cisárske vojsko hrad pod velením Krištofa Tieffenbacha oslobodilo až v r.1593 a po delostreleckej príprave zaútočilo na hrad 4000 pešiakov. V r.1602 a 1604 ho na príkaz snemu obnovili. No za krátky čas bol obsadený Bocskayovcami. Opätovne bol Fiľakovský hrad upravovaný v r.1609-13 a po požiari v r.1618. Rozsiahla renesančná prestavba v r.1661 vytvorila z hradu dôstojné sídlo novohradskej stolice, kde zasadali kongregácie okolitých neustále ohrozovaných stolíc Hont, Heveš, Pešť, Szolnok a Csongrád. Turkom sa ho ešte raz (v r.1682) podarilo za pomoci zrady dobyť, kedy hradného kapitána Štefana Koháryho vlastná posádka donútila kapitulovať spojeným turecko-povstaleckým vojskám Imricha Thókóliho, čítajúcim až 60tis. mužov. Títo potom hrad vedno so stoličným archívom vyhodili do vzduchu. Kedže rok na to boli Osmani na Moravskom poli za pomoci Jána Sobieskeho definitívne porazení a v Uhorsku vládla všeobecná obava z obsadzovania opustených hradov kurucmi, nebol už viac obnovený. Najdlhšie stáročiam odolávala Bebekova veža, ktorá bola aj ako prvá predmetom konzervácie prebiehajúcej od r.1972.

   Dnes je čiastočne rekonštruovaná a konzervovaná zrúcanina (najmä dolný hrad a delová bašta horného hradu) prístupná verejnosti žltou TZT vedúcej zo žel.stanice.