Hrady Nitrianskej stolice Tríbeč

Nitriansky hrad

Poloha
Kraj: Nitra                                                                                                                   Okres: Nitra                                                                                                              Obec: Nitra
Lokalita: Na temene vápencového obtočníka, ktorý až do r.1905 zo všetkých strán obtekala rieka Nitra spolu s pravd. umelým ramenom „Nitrička“.
Nadmorská výška: 218m
Prístup: Zo Župného nám. pohodlne v línii pôv. hradskej cesty, priestorom samostatne opevneného hor. mesta, ku dol.bráne hradu 5min.

Architektúra
Typológia: Pôv. poveľkomoravský hrad, v 12.st. postupne prest. na komitátny hrad s rom.kostolom sv.Emeráma a palácom, v I.pol.13.st. s kamennou hradbou. 
Účel stavby: Sídlo údelných kniežat Nitrianskeho pohranič. vojvodstva, biskupstva po r.880, Nitrianskeho komitátu a neskôr i stolice. 
Stav zachovania: Zachovalý hrad s prevažne renes. a barok. architektúrou.
Rozsah hradu: v 17.st.0.85ha
Exteriér: Najvyššie miesto hradnej akropoly zaberá katedrála - barokový, pôv.got. horný kostol, k nemu je od J na nižšej terase pristavaný renes. dol.kostol s priechodovou, zďaleka viditeľnou vežou s barok. prilbicou. V SZ časti stojí barok. biskup. palác, pôv. gotický. Pri vonk. múre presbytéria hor. kostola sa krčí apsida niekdajšieho kost. sv Emeráma, pôv. z 11.st., prest. v 13.st. Na V od nej sa rozprestiera časť pôv. got nádvoria s got. Vasilovou vežou, neogot. prest. v .19.st. V J časti areálu leží renes. nádvorie s dvojkrídlovou bránou s oblúčikovou atikou ďalej na J 3 barok. bastióny z poslednej prestavby opevnenia hradu. 2 zvyšné bastióny vyčnievajú s obv. hradby na S strane. Príst. cesta prekonáva priekopu krátkym mostom s ozdobnými plastikami.

História                                                                                                                     S istou mierou nadsádzky je možné vnímať Nitru ako najstaršie Slovenské mesto, najmä ak za počiatok našej kontinuálnej národnej histórie považujeme starých slovanov a ich územnú správu. Tá sa operiela o systém kniežacích dvorcov-hradísk, v ktorých sa sústreďovala svetská, centrálno-správna a neskôr i cirkevná moc. Popri takýchto sídelných „metropolách“ jestvovali aj tzv. refugiálne hradiská, ktoré nebývali osídlené súvisle, iba počas hroziaceho nebezpečenstva, kedy predstavovali akési útočisko. Je len prirodzené, že jestvovali aj neopevnené remeselnícko-poľnohospodárske osady, ktorých poloha bola viac-menej viazaná na opevnené centrá. V prvotnom sídelnom priestore neskoršej Nitry jestvovali 2 centrálne a 4 refugiálne hradiská a niekoľko osád. Jedno z centrálnych hradísk jestvovalo v polohe „Na vŕšku“ v priestore medzi dnešným Župným nám. a Piaristickým kláštorom a druhé na Martinskom vrchu. Prvá písomná zmienka o osade „Nitraua“ je z r.826, pričom už o 2 alebo 4 roky neskôr sa spomína vysviacka kresťanského kostolíka, ktorý nechal postaviť knieža Pribina. Bola to prvá doložená sakrálna stavba v slovanskom svete vôbec a jej základy sa pravd. našli na Martinskom vrchu pod Zoborom medzi Nitr.Hrnčiarovcami a sídliskom Chrenová. Tradícia VM hradu, od r.880 aj s biskupskou diecézou, pokračovala aj po páde VM ríše, avšak už na hradnom vrchu, ktorý až do konca 11.st. predstavoval centrum Nitrianskeho údelného kniežatstva, sčasti nezávislého na Uhorskom kráľovi. V 12.st. bol hrad sídlom Nitrianskeho komitátu a po odrazenom tatárskom nápore, kedy bol už obohnaný kamennou hradbou v r.1288 pripadol aj s podhradským mestom biskupovi. Až do meruôsmich rokov zostal sídlom Nitrianskej stolice. Medzičasom hrad dobyl a poškodil v r.1271 a 1273 Přemysl Otakar II., čo viedlo k zdokonaleniu opevnenia a prestavbe kostolíka sv Emeráma, pôv. z 11.st., z ktorého dodnes stojí okrúhla apsida a časť lode. Medzi r.1333-55 bol post. hor. kostol a upravený palác v Z časti hradu. V I.tret.15.st. inicioval modernizáciu opevňovacieho systému kráľ Žigmund. Zvyšky tejto neskorogot. hradby sa zachovali medzi presbytériom hor. kostola a pôv. got. Vasilovou vežou. V 16.st. v rámci príprav obrany proti Turkom bolo vybudované nádvorie v J časti s renes. bránou. Napriek tomu nepriateľ v r.1663-4 hrad dobyl a podpálil. Reakciou na to bolo okrem nevyhnutných opráv horného a novučičkého dolného kostola aj zásadné prebudovanie obranného systému v duchu vtedajších požiadaviek na modernú pevnosť. V r.1673-4 bola vybudovaná asymetr. hviezdicovitá citadella orientovaná na zraniteľnejšiu JV stranu so širokými priekopami a násypmi navôkol bastiónov. Ďalšie prestavby sa realizovali až po def. ústupe Turkov a potlačení Rákoczyho povstania na zač. 18.st. V r.1710-32 prebudovali hor. kostol, v r.1739 dokončili aj prestavbu biskup. paláca. Mladšie zásahy do hrad. areálu mali už poväčšine dekoratívny charakter - parková úprava okolia hradieb, stavba Mariánskeho stĺpu alebo výzdoba mosta vedúceho k dolnej bráne plastikami.
Zaujímavosť: V areále súčasného liečebného ústavu pod Zoborom stojí ruina barokového kláštorného kostola z r.1695-7. Ten spolu s celým komplexom nechala postaviť kamamuldská rehoľa na ruinách pôv. benedikt. opátskeho klášt. sv Hypplolita, zal. pravd. už v 10.st. Nasvedčuje tomu popri faktoch aj tzv.Kozmova správa, ktorá sem kladie miesto skonu mladšieho Svätoplukovho syna. Zomrel po r.899. Maurova legenda zasa hovorí o sv.Svoradovi, ktorý žil v Zoborskom klášt. okolo r.1000. Ide s najväčšou pravdepod. o prvý kláštor na území Slovenska, dol. až. v r.1111.